DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA
Tento
chránený prírodný výtvor je jedným z najvzácnejších a najzaujímavejších
prírodných úkazov Slovenska.
Jaskyňu objavili E. Ruffíni s G. Langom, A. Megom, F. Fehérom v roku 1870.
Zásluhou mesta Dobšiná ju sprístupnili už roku 1871. Z roku 1873 pochádza
prvý plán jaskyne od J. Krennera. Prvé klimatické pozorovania sú z rokov
1870-1871, 1873 a 1880-1881. Roku 1887 sa stala prvou elektricky osvetlenou
jaskyňou v Uhorsku. Spolu s Postojnskou jaskyňou patrí medzi prvé elektricky
osvetlené jaskyne v Európe i na svete.
Podmienky pre tvorbu ľadovej výplne vznikli po zrútení priestorov medzi
Dobšinskou ľadovou jaskyňou a Stratenskou jaskyňou (prepadlisko Duča),
čím jaskyňa nadobudla vrecovitý charakter s kumuláciou studeného vzduchu.
Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových
stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha je 9772 m2 , objem ľadu 110 132
m3 . Najväčšia hrúbka ľadu 26,5 m je vo Veľkej sieni. Podlahový ľad sa
vyznačuje vrstevnatosťou.
Charakterom zaľadnenia patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete,
čo v Európe zvýrazňuje jej poloha mimo alpskej oblasti.
Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni je -3,8 až + 0,5 C , relatívna vlhkosť
75 až 88 %, teplota vzduchu v nezaľadnených častiach dosahuje +0,8 až
+ 3,5 C , relatívna vlhkosť 85 až 98 %. Sprístupnených je 475 m s prevýšením
43 m . Je to najčastejšie navštevované miesto v Slovenskom raji (cca 85 000
návštev za rok 2000).
Ubytovacie možnosti v okolí - kliknite sem!
) |
) |
) |
|
